be possitive

Niečo by s tými psami mali urobiť- zakázať im kadiť na miestach po ktorých chodím, alebo naučiť ich obmedziť produkciu metánu vo všeobecnosti. Fotenie ma nikdy tak nevyčerpávalo ako teraz. Nútené strávenie dopoludnia s tým podivným fúzačom bolo pre mňa prvým klincom do rakvy, neskôr v ten deň som ich ešte pár dostala. Nikdy predtým som nestretla takého vyciciavača energie. ,, Akoby mal v tých dlhých fúzoch ukryté hadičky, ktorými mi kradol všetok pozitivizmus.“ On keby tam mal aj 12 metrov pravej záhradnej hadice, človek by si to ani nevšimol- zavtipkoval asistent. ,, Slečna, mám hrozný hlad“ Ponúknite sa občerstvením. Nemyslel som to tak. Dal by som si večeru v prítomnosti nejakej šarmantnej spoločníčky. Tie ženy často pýtajú príliš veľa peňa.... Zaseklo ma. Pán F si asi nechcel zaplatiť žiadnu k*** . Ako to potom ten čudák myslel? Otočila som sa a pozrela mu do očí, čo ak z nich niečo vyčítam. V tom momente som to oľutovala. No už sa nič nedalo robiť. Stál tam v saku po babičke, a ruku mal položenú tak hlboko v ústach, že mi až prišlo zle. Prepáčte? No viem, že nie ste zvyknutá na pozvania od ľudí ako som ja, (on ma asi urazil) ale dôjsť vám to mohlo (ak ma neurazil vtedy, teraz to rozhodne urobil). Pozývam vás na večeru. Ako si tak hnusný chlap, s prstom špárajúcim sa v pravej hornej stoličke, môže myslieť, že mám záujem? Ale samozrejme, povedal niekto za mnou. Šéfe? S Elou sme sa o tom pred chvíľkou rozprávali. Rada pôjde, vlastne, keby ste to neurobili vy, pozvala by vás ona. A bolo vymaľované. Musela som. Stála som v izbe pred zrkadlom a skúšala som si už ôsme šaty. Keby som ich mala viac, vyskúšala by som i tie. No ťažko sa rozhodnúť, keď ani neviem čo chcem. Na rande si obliekam stále to najlepšie, čo doma nájdem. Ale sem? Na večeru s fúzatým vyciavačom duší? Obliekla by som si vrece a ak by sme vošli do najsnobskejšej reštiky v meste, hanbila by som sa za neho a nie za svoj odev. Stála som tam bezducho ešte niekoľko hodín, ale ak v rádiu pustili už tretíkrát Selenu Gomez, povedala som si: buď teraz, alebo nikdy. Vzala som si modré šaty s veľkým výstrihom- na chrbte, pretože do toho vpredu by som si beztak nemala čo dať. Ten Fúzač bol asi veľkou rybou v marketingovej oblasti. Môj šéf sa k nikomu ešte tak slizky nesprával. to som ho videla už v rôznych situáciách. Napríklad keď na fotenie prišla mladučká modelka. V pondelok sfúkla na torte 18 sviečok a v utorok už špúlila pery na prvých stránkach pánskych magazínov. Hlúpätko, ako sme ju nazvali, si to v šatni nakoniec s tým chlípnikom rozdala. Som rada, že už nemám – násť, a teda som mimo jeho ligu. Radšej nech mi je zle z veľkého množstva alkoholu, ako z malého množstva jeho nechutných pohľadov venovaných môjmu zadku. Prišiel presne o siedmej. Otvoril mi dvere na aute ako skutočný džentlmen. Toto miesto poznám. Sem zvykli chlapi brávať ženy, na ktoré chcú urobiť dojem, aby neskôr v noci urobili ony ich. Cítila som sa ako jedna z tých dievčat, ktoré večeru odplácajú sexom na jednu noc. Hrôza. Každá v tomto podniku bola maniačkou na život, ktorý si nemohla dovoliť. Opýtaj sa ho na niečo, čokoľvek. Dnes bolo vonku pekne, nie? No jasné, bavme sa o počasí... Ani nie- stroho odpovedal. Čo teraz? Trápne ticho prerušil čašník. Povzbudzovala som ho, očami ho prosila, aby hovoril čo najdlhšie. Po vymenovaní všetkých jedál z ich ponuky došli slová aj jemu. No mal oproti mne jednu obrovskú výhodu. On tento stôl mohol opustiť. Jedlo nebolo zlé. Ládovala som ho do seba čo najrýchlejšie. Okrem veľkých súst, ktoré som si dopriala, som musela zhltnúť ešte zopár trápnych pokusov o konverzáciu. Pri dezerte sa zrazu prelomili ľady, jeho fúziská sa konečne rozhýbali. Hovoril o sebe, o svojich úspechoch, o svojej firme a tuším povedal ešte niečo aj o sebe. Tento príhovor trval dosť dlho na to, aby som stihla dojesť poslednú vidličku. Ledva som vládala vystúpiť z jeho auta. Bola som úplne vyčerpaná, potrebovala som súrne svoju posteľ a rehabilitačnú kúru. Keďže nič z toho tento pán neponúkal, milo som sa poďakovala a rozlúčila som sa (dúfala som, že naposledy). Bolo to skvelé rande... Rande? A skvelé? Toto snáď nemyslel vážne. Na chvíľu mi ho prišlo ľúto, ak toto bolo skvelé rande, tak toho v živote veľa nezažil. Možno keby sa oholil... hmm ani vtedy nie. Skoro som to povedala nahlas. Pozrel na mňa polonepríčetným pohľadom a v tej chvíli to prišlo. Klinec do rakvy číslo 3 sa mi snažil predrieť medzi vrchnú a spodnú peru. Toto naozaj nie! Skazil mi ten najkrajší pocit. Ten zmiešaný tok energie pred prvým bozkom. Ako mohol tak krásny moment poškvrniť? Odtiahla som sa. Nehnevajte sa, nepôjde to. Jeho oči sa prebrali zo spánku, zreničky sa mu rozšírili a v nemom úžase otvoril ústa....